Lokalizácia kameňolomu
Kameňolom je situovaný vo Volovských vrchoch, ktoré sú súčasťou Slovenského rudohoria, v katastri obce Hnilčík, v okrese Spišská Nová Ves v rámci Košického kraja. Obec Hnilčík je jedna z obcí tvoriacich vstupnú bránu do Národného parku Slovenský raj. Poloha kameňolomu je 48°52’21,4″N 20°31’28,1″E v nadmorskej výške 850 m.
Kameňolom (obr. 1 a 2) bol pomenovaný podľa neďalekého vrchu Zlatník (963,8 m n. m.). Nachádza sa pri hlavnej ceste v smere od Spišskej Novej Vsi do sedla Grajnár, ktorá pokračuje v smere na Hnilec.
Obr. 1 Pohľad na centrálnu časť kameňolomu Zlatník s vyhliadkou
(foto: P. Ružička; marec, 2026).
Obr. 2 Okrajová časť kameňolomu s jazierkom (foto: P. Ružička; marec, 2026).
História kameňolomu
Autentické prostredie kameňolomu Zlatník nás vracia do histórie povrchovej ťažby horniny v minulosti známej pod názvom diabáz (v súčasnosti metabazalt), ktorá sa využívala ako stavebný kameň (obr. 3, 4). Spolu nazrieme do minulosti kameňolomu, ktorý bol lokálnym zdrojom prírodného drveného kameniva pre cesty a železnice. Pre potreby výstavby železničnej trate Červená Skala – Margecany založila stavebná firma Bartha a Holý v roku 1932 pod kopcom Zlatník kameňolom na výrobu drveného kameniva pre koľajového lôžka trate(7). V rokoch 1938-1939 v kameňolome začali používať drvič kameňa na dieselový pohon. V roku 1942 prevzali kameňolom Cesty n. p. Košice a vyrábalo sa v ňom prírodné drvené kamenivo na asfaltové povrchy ciest(9). Na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia bol kameňolom elektrifikovaný. Nižšia kvalita kameniva a vzdialenosť kameňolomu mimo hlavných cestných infraštruktúr, čiastočne predurčilo postupný koniec ťažby(5). Ťažba v kameňolome bola ukončená v 80. rokoch 20. storočia a prevádzkové budovy boli zbúrané(10). Kameňolom skončil z dôvodu vyčerpania zásob a navrhované predĺženie jeho životnosti prechodom na jamovú ťažbu sa nerealizovalo(9). Pri ceste pred vstupom do areálu kameňolomu sa zachovali betónové relikty bývalých násypníkov kameniva pre nákladné autá(10).
Obr. 3 Panoramatický pohľad na kameňolom v roku 1970(4).
Obr. 4 Kameňolom počas ťažby v roku 1984(14).
Stenový dvojetážový kameňolom má polkruhový tvar s výškou lomovej steny 35 metrov. V kameňolome bola celoročná, dvojzmenná prevádzka a bolo tu zamestnaných do 20 osôb. Ročná ťažba bola 35 až 40 000 ton. Kameňolom Zlatník bol v čase ťažby vybavený drviacim a triediacim zariadením na spracovanie kameniva (drvič, granulátor, triedič, kompresor, dopravné pásy, bager). V kameňolome sa vyrábali frakcie kameniva: 0-4 mm, 4-8 mm, 8-15 mm, 15-25 mm, 25-40 mm a 40-80 mm (obr. 5). Podľa výsledkov technologických skúšok bolo kamenivo vhodné na podklady ciest a do asfaltových zmesí vozoviek, na železničné koľajové zvršky a do betónu(4;9).
Obr. 5 Ukážka drveného kameniva frakcie 8 mm (foto: P. Ružička).
Po zastavení prevádzky kameňolom zostal dlhé roky bez využitia. V roku 2023 sa to postupne začalo meniť a v kameňolome boli realizované práce projektu s názvom Obri v Raji(12). Geoturistická atrakcia bola otvorená v novembri 2025 a prináša nové možnosti rozvoja cestovného ruchu originálnou revitalizáciou kameňolomu Zlatník (obr. 6).
Obr. 6 Pohľad na upravený areál kameňolomu z vyhliadky (foto: P. Ružička; marec, 2026).
Geológia kameňolomu
Ťaženou horninou, z ktorej sa vyrábalo drvené kamenivo, bol metabazalt a bazaltové metavulkanoklastiká, známe pod názvom diabáz. V rámci geologického členenia sú metabazalty a ich metavulkanoklastiká zaradené do vrchnokarbónskej sekvencie (pensylván – podľa štátu Pensylvánia v USA) zlatníckeho súvrstvia dobšinskej skupiny severného gemerika(1;2;3) )(obr. 7). Pomocou izotopovej samárium-nedýmovej (147Sm/144Nd) analýzy bol datovaný vek metabazaltu z kameňolomu Zlatník na 320 mil. rokov(11).
Obr. 7 Lokalizácia Hnilčíka a detail geologickej mapy(3) s pôdorysom kameňolomu Zlatník. Vysvetlivky: 1 – fialové až fialovosivé polymiktné zlepence a brekcie knolského súvrstvia krompašskej skupiny severného gemerika permského veku; 2 – grafitické fylity a fylitické bridlice zlatníckeho súvrstvia dobšinskej skupiny severného gemerika karbónskeho veku; 3 – metabazalty a ich metavulkanoklastiká zlatníckeho súvrstvia dobšinskej skupiny severného gemerika karbónskeho veku.
Vo vrchnej časti kameňolomu je čiastočne viditeľné pôsobenie alpínskej tektoniky. Lokálny prešmyk je nasledovaný poklesovým zlomom, pozdĺž ktorého sú metavulkanity zlatníckeho súvrstvia nasunuté na červenofialové hrubozrnné polymiktné zlepence permskej sekvencie knolského súvrstvia krompašskej skupiny gemerika(13)(obr. 8).
Obr. 8 Fialovosivý polymiktný zlepenec knolského súvrstvia krompašskej skupiny severného gemerika permského veku v kameňolome Zlatník (foto: P. Ružička).
Horniny vznikli počas bázickej vulkanickej (sopečnej) činnosti, ktorá je viazaná na obdobie paleozoika (prvohory). Pôvodné vulkanity na základe chemického zloženia sú podobné bazaltom stredooceánskych chrbtov (N-MORB – Mid Ocean Ridge Basalt) až bazaltom zaoblúkových bazénov (BABB – Back Arc Basin Basalt)(6). Bázické vulkanické horniny a vulkanoklastiká (tufy a tufity) severného gemerika (označenie tektonickej jednotky Západných Karpát) boli regionálne metamorfované (premenené) v tlakovo-teplotných podmienkach fácie zelených bridlíc, čím vznikol z pôvodnej horniny metabazalt a jeho metavulkanoklastické formy (metatufy a metatufity). Predpokladaný vek metamorfózy je alpínsky. Teplotné podmienky metamorfózy bazaltov z kameňolomu Zlatník boli stanovené na základe výpočtov teplôt z chemických analýz chloritov v intervale 302-348 °C pri predpokladaných tlakoch 0,4-0,6 GPa(11).
Horniny a minerály v kameňolome
Metabazalty a bazaltové metavulkanoklastiká v kameňolome Zlatník sa navzájom prelínajú a vytvárajú jednotný celok. Makroskopicky (vizuálnym pohľadom) sú prevažne jemnozrnné až masívne, zelené až sivozelené horniny s lokálne usmernenou bridličnatou textúrou (obr. 9). Lomná plocha horniny je rovná po plochách bridličnatosti alebo hrboľatá, drsná až ostrohranná.
Obr. 9 Metabazalt zlatníckeho súvrstvia dobšinskej skupiny severného gemerika karbónskeho veku v kameňolome Zlatník (foto: P. Ružička).
V niektorých horninách sú prítomné sekundárne žilky bieleho kalcitu (obr. 10) a povlaky sfarbené hematitom. Občas sa objavujú kryštály pyritu kockových tvarov(4).
Obr. 10 Metabazalt so sekundárnymi žilkami bieleho kalcitu z kameňolomu Zlatník
(foto: P. Ružička).
Mikroskopická štruktúra horniny (obr. 11) je jemnozrnná granolepidoblastická (v prevahe sú lupeňovité minerály nad zrnitými) až lepidoblastická (lupeňovitá). V reliktných, mikroporfyrických štruktúrach sú magmatické amfiboly a pseudomorfózy po plagioklasoch(2). Väčšina porfyrických kryštálov plagioklasov bola úplne premenená sekundárnymi minerálmi (ílové minerály, karbonáty, muskovit a kremeň). Asociácia metamorfných minerálov je tvorená chloritmi (klinochlór), epidotom, albitom, muskovitom, kalcitom, Fe-Ti oxidmi, titanitom a kremeňom(11).
Obr. 11 Štruktúra a minerálne zloženie metabazaltu z kameňolomu Zlatník v prechádzajúcom svetle polarizačného mikroskopu: a) pri jednom nikole; b) v skrížených nikoloch (foto: P. Ružička). Skratky minerálov: Pl – plagioklas, Chl – chlority, Ep – epidot, Qz – kremeň, Cal – kalcit.
Grafitické fylity a fylitické bridlice sútmavé až čierne výrazne bridličnaté horniny, ktoré sú súčasťou zlatníckeho súvrstvia a tvoria nadložie bazaltových metavulkanitov a metavulkanoklastík v kameňolome(13). Počas ťažby boli považované za škodlivinu znižujúcu kvalitu drveného kameniva(5). Lokálne obsahujú mliečnobielo-svetlohnedé kremenno-ankeritové žily (obr. 12).
Obr. 12 Fylitická bridlica až grafitický fylit zlatníckeho súvrstvia dobšinskej skupiny severného gemerika karbónskeho veku s mliečnobielo-svetlohnedými kremenno-ankeritovými žilkami z kameňolomu Zlatník (foto: P. Ružička).
V okolí kameňolomu sú staré banské práce na rudných žilách a z toho dve z nich boli odkryté priamo v lomovej stene počas ťažby(8). Hydrotermálna kremenno-ankeritovo-sulfidická mineralizácia v kameňolome tvorila žilu max. 1 m hrubú(4)(obr. 13).
Obr. 13 Žila s hydrotermálnou kremenno-ankeritovo-sulfidickou mineralizáciou v okrajovej časti kameňolomu (foto: P. Ružička).
Literatúra
(1)Bajaník, Š., Vozárová, A., Reichwalder, P., 1981: Litostratigrafická klasifikácia rakoveckej skupiny a mladšieho paleozoika v Spišsko-gemerskom rudohorí. Geologické práce, Správy 75, 27-56.
(2)Bajaník, Š., Vozárová, A. (ed.), Hanzel, V., Ivanička, J., Mello, J., Pristaš, J., Reichwalder, P., Snopko. L., Vozár, J., 1983: Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského rudohoria – východná časť 1: 50 000. ŠGÚDŠ, Bratislava, 1-223.
(3)Bajaník, Š. (ed.), Ivanička, J., Mello, J., Pristaš, J., Reichwalder, P., Snopko, L., Vozár, J., Vozárová, A., 1984: Geologická mapa Slovenského rudohoria – východná časť 1: 50 000. ŠGÚDŠ, Bratislava.
(4)Dojčáková, V., Valko, P., 1970: Hnilčík – záverečná správa a výpočet zásob, surovina: stavebný kameň, stav: 1.7.1970. Manuskript: Geofond – archív ŠGÚDŠ, Bratislava, 66 s.
(5)Grecula, P. (ed.), Abonyi, A., Abonyiová, M., Antaš, J., Bartalský, B., Bartalský, J., Dianiška, I., Drnzík, E, Ďuďa, R., Gargulák, M., Gazdačko, Ľ., Hudáček, J., Kobulský, J., Lörincz, L., Macko, J., Návesňák, D., Németh, Z., Novotný, L., Radvanec, M., Rojkovič, I., Rozložník, L., Rozložník, O., Varček, C., Zlocha, J., 1995: Ložiská nerastných surovín Slovenského rudohoria. Zväzok 1. Mineralia Slovaca monografia, 834 s.
(6)Ivan, P., 1997: Rakovec and Zlatník Formations: two different relics of the pre-Alpine back-arc basin crust in the central Western Carpathians. In: Grecula, P., Hovorka, D., Putiš, M. (eds.) Geological evolution of the Western Carpathians. Mineralia Slovaca, Monograph, 281-288.
(7)Jančura, M., 2008: Hnilčík. Sprievodca miestopisom a ľudskými osudmi. Občianske združenie a obec Hnilčík, 176 s.
(8)Kamenický, L., 1957: Kameňolom cestnej správy vedľa hradskej z Hnilčíka do Hnilca. Geologické práce. Zošit 46, 147-147.
(9)Macko, J., 1970: Inventarizácia ložísk stavebných nerastných surovín ČSSR, Spišská Nová Ves, stav k: 1.10. 1970. Manuskript: Geofond – archív ŠGÚDŠ, Bratislava, 10 s.
(10)Patera, D.,2025: Od kameňolomu po turistickú atrakciu. Z histórie lomu Zlatník a iných kameňolomov v Hnilčíku. Obecný spravodaj č. 54, roč. 15/3 – Informačný občasník obce Hnilčík, 14-15.
(11)Vozárová, A., Nemec, O., Šarinová, K., Anczkiewicz, R., Vozár, J., 2021: Carboniferous mafic metavolcanic rocks in the Northern Gemeric Unit: Petrogenesis, geochemistry, isotope composition and tectonic implication. Geologica Carpathica, 72, 2, 114-133.
(12)https://obrivraji.com/
(13)https://www.geology.sk/geoinfoportal/mapovy-portal/naucna-geologia/vyznamne-geologicke-lokality/
(14)Kronika obce Hnilčík.
Peter Ružička, autor informačnej tabule, Ó2026
Katedra mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie PriF UK
